| Chcem psa - proti a pre |
|
| Napísal Martin Mlynár |
| Streda, 23 November 2005 02:00 |
|
Chcem psa - proti a pre Predtým, ako sa pokúsime zhmotniť predstavu vlastného krásneho, milého, prítulného, hravého, poslušného, oddaného, závideniahodného psa, ktorý skráti našu dlhú chvíľu, v prípade potreby nás ochráni pred útočníkom a možno aj ustráži náš majetok - premôžme sa a zabudnime. Ak sa predstava opäť vráti a je neodbytná, dajme jej trochu inú orientáciu. Vtesnajme ju medzi výkričníky a otázniky:
Možno sa vám tento úvod bude zdať pričierny, možno vás pobúril, ale ak sa pozornejšie pozriete okolo seba, zistíte, že životné podmienky mnohých psov sú nevhodné, ba až katastrofálne. Dostali sa ku svojim majiteľom ako hračka pre deti, ako dôsledok náhleho nápadu, ako výhodná ponuka. Neuvážene. Spočiatku boli žiaduci, neskôr nadbytoční. "Spoločnosť" má iné problémy, ako starať sa o psov. Na psov sa všeobecne hľadí ako na príťaž. Môžu prekážať na sídliskách, v parkoch, vo verejnej doprave, ... . Môžu obťažovať brechaním, znečisťovať prostredie, strašiť svojim výzorom. Môžu roznášať choroby. Môžu byť nebezpeční. Predstava sa opäť vrátila ? Hrozí, že sa jej zhmotneniu nevyhnete ? Dajte jej prežuť ďalšie sústa:
Ak sme mali dosť odvahy na pravdivé odpovede a trváme na zhmotnení svojej predstavy, uvážme ešte, že bez psa je život jednoduchší, so psom pestrejší. Pes bude v našom živote znamenať veľkú zmenu. Prinúti nás prekonať lenivosť. Bude naším spoločníkom v osamotení. Otvorí nám dvere do spoločnosti iných ľudí. Vyplní prázdny čas. Pravidelný pohyb so psom v prírode prispeje k nášmu zdraviu. Možno časom naše ambície narastú. Zatúžime po kynologických aktivitách, akými sú napríklad: výstavy, poľovníctvo, prekonávanie umelých prekážok - agility, preteky ťažných psov, dostihy chrtov, záchranárska kynológia, všestranný kynologický šport, stopárstvo, beh v prírode (cross), ťahanie závaží (pulling). Alebo vás chytí túžba vychovať vlastné šteniatka. Aj preto je dôležité nespraviť chybu už na začiatku. Najdôležitejší je výber plemena, lebo nie každé plemeno je vhodné pre každý účel. Našťastie - vkus každého človeka je iný. Preto sa stretávame s rôznymi plemenami a ich mutáciami na rôznych podujatiach a v rôznych oblastiach života. Okrem konkrétneho plemena a jeho formy je mimoriadne závažný aj spôsob, akým sa ku konkrétnemu psovi dostaneme, čiže výber chovateľa. Tu nikdy nemôžeme byť dosť obozretní. Náhodná kúpa šteňaťa, napríklad na trhovisku medzi kalerábmi, teniskami, elektronikou atď., je najľahkovážnejšia a veľmi nezodpovedná. Každé šteniatko je krásne. Nemáme však ani najmenšiu záruku, čo z neho v tomto prípade vyrastie. Dokonca ani plemeno sa nemusí "utrafiť". Bežným argumentom predávajúceho bývajú variácie na tému: "je to čistokrvný pes, ale zhodou okolností sa práve jemu neušiel rodokmeň". Skutočnosť je taká, že chov psov je organizovaný chovateľskými klubmi. Tieto presne evidujú jedincov svojho plemena a usmerňujú výber chovných párov. Odporúčajú vhodných rodičov, kontrolujú novonarodené jedince aj podmienky, v akých vyrastajú, sledujú dedičné chyby, organizujú porovnávacie akcie. Mnohé kluby plemien označujú jedincov, napríklad tetovaním, alebo čipovaním. Každé šteňa je evidované a musí mať "Preukaz o pôvode psa". Tento doklad je základným predpokladom toho, aby zo šteniatka vyrástlo zviera zodpovedajúce našej predstave. Dobrý chovateľ vám poskytne aj najdôležitejšie informácie a rady potrebné pre začiatok, okrem iného aj o výlučných vlastnostiach plemena: ako šteňa kŕmiť a čím, kde ho umiestniť, aké kroky vykonal v jeho veterinárnej opatere a čo sa má vykonať ďalej, čoho sa máme vyvarovať a čo musíme dodržať, o úprave srsti a pazúrov, o starostlivosti o uši. Informuje nás o aktuálnych chovateľských akciách, prípadne nás odkáže na vhodného cvičiteľa. Na chovateľa sa obraciame, ak máme so šteňaťom problémy. Aj preto sa stále častejšie uzatvárajú "Kúpno-predajné" zmluvy. Transakcia tak nadobudne právny rámec a predíde sa zbytočným nedorozumeniam. My máme nároky voči chovateľovi, ale aj on si môže vyhradiť niektoré požiadavky. Napríklad možnosť občasnej návštevy, náš súhlas s predvedením na niektorej chovateľskej akcii a pod. Chov psov na Slovensku je tiež napojený na medzinárodnú kynologickú federáciu (Fédération˙ Cynologique˙ Internationale - známu pod skratkou FCI). Táto delí plemená psov do desiatich skupín.
Pred konečným rozhodnutím sa oplatí mať jasno v niekoľkých detailoch: Pes, alebo suka? Pes býva silnejší, samostatnejší, jeho správanie sa počas roka príliš nemení; ak uvažujeme o pracovnom využití, je vhodnejší - ale môže mať sklon k tvrdohlavosti. Suka býva jemnejšia, ľahšie sa učí, býva ovládateľnejšia, prítulnejšia, radosť z krásnych šteniatok je úžasná vec - ale dva razy do roka sa "hára" a môžu nastať problémy; v tomto období ju prenasledujú psy zo širokého okolia, stáva sa nespoľahlivou, reakcie môže mať odlišné od normálu. Dospelý pes, alebo šteňa? Na dospelom psovi už poznať takmer všetko. Konečný výzor, povahu, zuby, kostru - ale môžu nás prekvapiť zlozvyky a nedobré skúsenosti, ktoré získal; niektoré zlozvyky sa dajú odstrániť iba veľmi ťažko. Väčšina dospelých psov si na nového majiteľa ťažšie zvyká. Šteňa je úžasné. Obľúbime si ho za pár hodín. Máme šancu vychovať ho podľa vlastnej predstavy - ale nech vyberáme akokoľvek, zo šteniatka nemusí vyrásť presne to, čo sme čakali. Je vo svojom vývoji najzraniteľnejšie, vyžaduje častú veterinárnu starostlivosť, aj keď je zdravé. Vypiplať šteňa do veku jedného roka znamená vynaložiť najväčšie náklady a vystaviť sa najväčšiemu riziku. Čistokrvný pes, alebo kríženec? V zásade sa dá povedať, že čistokrvný pes má otvorené dvere do oficiálneho kynologického sveta. Patria mu výstavy aj súťaže, vieme pomerne presne definovať jeho nároky na životné podmienky a potreby - ale za všetko sa platí. V tomto prípade vyššou sumou. Chovateľským svetom neuznaný kríženec je nepomerne lacnejší, môže byť jedinečný, menej často trpí tzv. dedičnými chorobami; môže z neho vyrásť zaujímavý jedinec - ale aj nemožný pes. Väčšinou sme vyradení zo širokého športového a výstavného života. V byte, alebo vonku? V byte je pes stále s nami. Niektoré cviky, prípadne ich časti môžeme cvičiť hocikedy. Pes sa stane členom rodiny, neprechladne - ale schúlostivie, chlpy z kožucha môžeme mať v každej polievke, môže spôsobiť škody na zariadení, má charakteristický zápach. Vonku chovaný pes je samostatnejší, otužilejší, má viac priestoru na pohyb - ale je zraniteľnejší, máme nad ním menšiu kontrolu, môže poškodiť záhradu. Ak ho chceme vidieť, musíme ísť za ním. |
